Rozprávka O troch grošoch už neplatí. Toto je naša realita

Rozprávka O troch grošoch už neplatí. Toto je naša realita

Kedysi sme jeden groš vracali, z druhého žili a tretí požičiavali. Dnes z toho neplatí takmer nič, ale vinníkov by sme nemali hľadať iba okolo seba, píše regionálny riaditeľ Salve Miroslav Kykloš.

 Dnes by som Vám chcel pripomenúť rozprávku, ktorú poznali a držali sa jej pravidiel už naši prarodičia, ale aj to, ako sa jej pravidlami riadi súčasná generácia. Rozprávka sa volá: „O troch grošoch.“

Pôvodná verzia našich predkov

  Ak máš tri groše, tak jeden vraciaš, z druhého žiješ a tretí požičiavaš. Groš, ktorý vraciate, je,  že deti sa starali o svojich rodičov, pretože bolo bežné, že deti doopatrovali svojich rodičov. Ďalší groš požičiavate svojim deťom, aby sa o Vás v starobe mohli postarať a až tretí groš Vám slúžil na žitie Vás a Vašej rodiny.

Novodobá verzia tejto rozprávky

 Prvý groš o vrátení našim rodičom prevzal na svoje plecia štát, prvým pilierom a odvodmi, ktoré je povinný platiť každý pracujúci občan alebo podnikateľ. Odvod na dôchodok je dnes vo výške 18-percent z hrubej mzdy a nepostačuje to na dávky pre súčasných dôchodcov. Aj napriek zvyšovaniu dôchodkov si za ne dokážu kúpiť toho čoraz menej a neustále im stúpajú náklady na lieky, služby, energie, potraviny. Dokonca dnes musia dôchodcovia pomáhať s prežitím svojim deťom. Prečo je to tak?

 Mladá rodinka chce byť hneď po svadbe vo vlastnom, aj keď za cenu vysokého úveru. Málo rodín si vyskúša, či dokážu splácať úver a aj ostatné náklady spojené s novou rodinou. Vo veľa prípadoch príde onedlho na svet tretí člen rodiny a na svete je obrovská výzva. Klesol jeden príjem a stúpli náklady. Už dnes je jasné, že dieťa predstavuje pre mladú rodinu obrovské náklady a k tomu ešte aj hypotéka.

 A tu prichádza riešenie. Kto prvý pomáha vo väčšine prípadov, keď sa vyskytne problém? Predsa, starí rodičia. Vôbec nemyslia na seba, snažia sa pomáhať svojim deťom a vnukom za každú cenu.

Druhý groš – ktorým požičiavam svojim deťom, by som spojil s tretím, z ktorého by mala rodina žiť, nie, že požičiava svojim deťom na vzdelanie a náklady spojené so živobytím, ale požičiava si na vlastné žitie nemalé financie. Keby tie boli aspoň efektívne využité, ale dnešná generácia si chce užívať a nemyslí na budúcnosť.  

 Každý sme pritom zodpovedný sám za seba a svoju rodinu a rozhodujeme aj za to, či budeme žiť alebo živoriť a spoliehať sa na štát a svoje okolie. Je potrebné si odkladať peniaze na horšie časy, napríklad v prípade výpadku príjmu, choroby, invalidity, pretože výdavky aj v tom čase zostávajú rovnaké. Tiež nesmieme podceňovať sporenie na zaslúžený odpočinok po celoživotnej práci – dôchodok. Nenadávajme a nehľadajme vinníkov všade okolo seba, len nie u seba. Postarajme sa o seba. Začnime si sporiť. 

Miroslav Kykloš

Venuje sa najmä servisu starých zmlúv, investíciám a kombinovaniu produktov.

Viac od autora →