Sporiť alebo žiť na úver

Je lepšie splácať alebo sporiť? Odpoveď na túto otázku vám dá regionálny riaditeľ Salve Miroslav Kykloš.

Žijeme veľmi rýchlu dobu, každý chce mať všetko na čo si pomyslí. Reklamy v mediach nás dennodenne masírujú sloganmi  typu „Lepšie splácať  ako sporiť!“

Ako sa v tom  teda orientovať?  Potrebujeme mať naozaj všetko, čo počujeme okolo seba?  Prečo sa porovnávame  a hodnotíme kvalitu ľudí okolo nás podľa toho, čo ukazujú navonok, že majú?  Vo veľa prípadoch je to len pozlátko a všetko, čo na prvý  pohľad vlastníme je na dlh. Hodnota ľudí sa nemeria podľa toho, čo človek materiálne má, ale aký je človek.

Na Slovensku je podľa štatistík niekoľko miliónov exekúcii. Ľudia si berú  bez rozmýšľania rôzne úvery (hypotéky, spotrebné, nebankové)  s odôvodnením , že žiť treba teraz, lepšie je žiť na úver. Veľmi často chcú mladé rodiny za každú cenu bývať vo svojom a nie v podnájme a idú v úveroch doslova na hranu. Hypotéky už teraz nevykrývajú plnú výšku kupovanej nehnuteľnosti a klienti to látajú rôznymi spotrebnými úvermi a dokonca aj nebankovými.

Ak ste mladá rodina a máte dva príjmy, ktoré už teraz ledva stačia na živobytie , čo so splácaním úveru, keď príde do rodiny jedno, prípadne dve deti a z dvoch príjmov jeden vypadne a pribudnú do výdavkov ďalší členovia rodiny ?

Ak idem do úveru , tak by som mal mať vopred odpoveď na tzv. katastrofický scenár. Čo budem robiť s úverom, keď príde neočakávaná situácia v rodine. Ako postupovať , keď je problém so splácaním úverov?

Dobrá rada: ak čo už len tuším, že sa blíži problém so splátkami musím konať dopredu a rokovať o odklade, o refinancovaní úveru natiahnutím doby splácania (tu si  treba uvedomiť vyššie preplatenie pôvodného úveru).

Najhoršia možnosť je tá, ktorá na Slovensku je zo začiatku veľmi obľúbená – neurobím nič a prestanem splácať a ono to nejako dopadne. Nekonaním z toho vznikajú neriešiteľné situácie a končí to exekúciami, osobným bankrotom...  Keď už takáto situácia vznikne je veľmi neskoro čokoľvek riešiť. Ľudia obviňujú exekútorov, vládu, banky, pomaly všetkých okolo len nie seba.

Sporiť by ste si mali za každých okolností, aj keď je to ťažké.Sporiť by ste si mali za každých okolností, aj keď je to ťažké.

Treba si uvedomiť , že úvery neminula inštitúcia, ale občan, ktorý ho dostal. A taktiež úroky a penále z omeškania sú len cena za nedodržanie zmluvy, ktorá bola podpísaná. Ak mám akýkoľvek úver , tak či chcem alebo nechcem musím sporiť ešte pomimo na nepredvídané udalosti. Dlžníci by si tiež mali uvedomiť, že úver by mal byť poistený. Ľudia to nechcú riešiť, lebo sú to veľké výdavky.

No ale keď už je problém , tak odpovede typu „Keby som to vedel, tak si to určite dám. Keď mi to vyriešite tak si to hneď dám,“ nepomôžu.

Vo väčšine prípadov sa už nedá pomôcť. Pri úvere musím mať veľmi prísnu sebadisciplínu. Ja osobne tvrdím, že ak má rodina úver, nemá pomaly právo ani na PN-ku ak netvorí rezervu. To nie je o tom, že by ľudia nechceli splácať úvery. Vznikne neočakávaný výpadok príjmu, a ak nemám rezervy tak vznikajú neriešiteľné situácie a tie bývajú aj veľmi nákladne pre poberateľov úveru.

Ak uvažujete o akomkoľvek úvere, tak treba mať vyriešené zabezpečenie na rôzne nepredvídavé situácie počas celej doby splácania, a to vopred, nie keď už vznikajú a je neskoro. Ďalej by som určite veľmi zvažoval brať si úvery len od bánk. Treba totiž pochopiť ako funguje vymáhanie od bankových úverov a ako od  rôznych spoločností, ktoré požičiavajú peniaze.

Či mám úver, alebo nemám úver, tak by som mal sporiť. Sporenie je veľmi dôležité. Taktiež je veľmi dôležité, aké mám sporenie a aké sú parametre tohto sporenia.

Mal by som sa ako občan vzdelávať vo finančnom svete, aby som ako peniaze pracujú.

Ak chcete rozumieť svojim peniazom, kliknite SEM