Volím radšej neistotu. Ale slobodu

Ľudia majú vždy na výber, len sa boja zmien. Radšej uviaznu v zabehaných koľajach, prežijú „stresový“ život plný depresie a prídu tak o možnosť naučiť sa niečo nové, píše manažérka Salve Slavka Mráziková. 

 Nedávno som stretla svoju bývajú kolegyňu, s ktorou sme sa nevideli už niekoľko rokov a porozprávala mi o svojom bývalom zamestnaní. Tiež mi povedala, že ju mesiac predtým, ako mala dovŕšiť 10 - ročné pracovné a zároveň 50 - ročné životné jubileum, prepustili. Zrejme, aby jej nemuseli vyplatiť „jubilejné“ peniaze. Vymenili ju za „mladší, novší“ model.

Nová práca, starý prístup

 Prácu si našla až po roku v novootvorenom obchodnom dome a na moju otázku, ako sa jej nová práca páči, sa takmer rozplakala. Prvý týždeň v práci sa jej stal pracovný úraz, ktorý si vyžiadal chirurgický zákrok. Sestrička jej odporučila, aby to nahlásila a odvtedy si ju jej „šéf“ všíma viac ako ostatných a dáva jej to patrične najavo. Pracuje na 12- hodinové zmeny, ktoré v skutočnosti trvajú 14 hodín. Pretože ochrankár  zavrie predajňu a púšťa zamestnancov domov až na pokyn manažéra. Počas zmeny má len 30 minút na jedlo a toaletu. Niekedy pracuje aj štyri dni po sebe, bez dňa voľna. A jej čistý príjem nedosahuje ani minimálnu mzdu. Podotýkam, že pracuje aj počas víkendov.

Nemám na výber, tvrdí

 Toto je realita dnešných dní. Máme tu, nielen kapitalizmus, ale aj novodobé otrokárstvo, ktoré sa koná pod taktovkou „slovenských manažérov“. Tí, v snahe udržať si svoje „teplé a dobre platené“ miesto, zachádzajú až za hranice ľudskosti. A toto je len jeden príbeh z tisícov. Na otázku, čo chce ďalej robiť, pokrčila plecami. Vraj nemá na výber, účty platiť treba, z niečoho musí žiť a toto je aspoň nejaká „istota“. Je to ale skutočne „istota“? Isté je len to, že si to odnesie ľudské zdravie a psychika. Ľudia majú vždy na výber, len sa boja zmien. Radšej uviaznu v zabehaných koľajach a prežijú „stresový“ život plný depresie. Prídu tak o možnosť naučiť sa niečo nové, zažiť lepší život.

Správna voľba

 Verte mi, že viem, o čom píšem. Sama som pred rokmi bola zamestnancom. Dnes vďaka Salve som si sama sebe šéfom aj zamestnancom. Nemusím sa  báť, že mi raz mesiac pred 50kou niekto poklepe po pleci a povie: Ďakujeme, už Vás nepotrebujeme. Robím prácu, ktorá ma baví, pomáham ľuďom, stále sa vzdelávam a snažím sa posúvať vpred. Na firemných dovolenkách spoznávam iné krajiny a mám viac času pre seba a rodinu. Jednoducho žijem. Ľudia si často podnikanie spájajú s neistotou. Ja volím radšej neistotu, ale...SLOBODU!