Zabudnite na úrad práce. Ja som začal makať a oplatilo sa!

Zabudnite na úrad práce. Ja som začal makať a oplatilo sa!

 Reprezentoval Československo na európskom šampionáte v cyklistike a pracoval aj ako chovateľ dobytka. Salve je najlepšia príležitosť pre obyčajných ľudí, ktorí chcú neobyčajný život, píše regionálny riaditeľ  Ľudovít Olejár...

 Vyrastal som na samote v horárni v lesníckej rodine. Rodičia ma vždy viedli k poctivej práci. Bývali sme 5 kilometrov od najbližšej obce. Cez prázdniny som pracoval v lese, aby som si zarobil na prvý bicykel. Veľmi som túžil súťažiť, preto som sa prihlásil do cyklistického klubu v Poprade, ktorý vtedy viedol Ján Glajza ktorý neskôr vychoval zo svojho syna Ondreja majstra sveta. Chcel som sa stať profesionálnym športovcom.

 Reprezentant v cyklistike

 Po skončení základnej školy som študoval na lesníckej škole v Prešove. Popri štúdiu som sa venoval športu a hlavne cyklistike tak aktívne, že som v roku 1973 reprezentoval Československo na majstrovstvách Európy v Mníchove. Po absolvovaní strednej školy sa mi skutočne čiastočne splnil môj sen, tak ako to len bolo možné. Živil som sa športom v stredisku vrcholového športu Dukla Trenčín a potom ešte vo TJ VSŽ Košice. Vtedy som si myslel, že ma do konca života bude živiť šport. Vrátil som sa však k svojmu povolaniu lesník, ktoré som od skončenia školy nikdy nerobil. Bola to veľká zmena v mojom živote, ktorú sme ja a moja rodina veľmi ťažko znášali.

  Chovateľ dobytka

 Po roku práce u štátnych lesov ako robotník pri zvoze dreva som si cez víkendy chodil privyrábať vynášaním tovaru z Hrebienka na vtedajšiu chatu kpt. Nálepku, dnes už známa ako Zamkovského chata. Po pridelení lesného obvodu sme sa s rodinou presťahovali z paneláku v Poprade na samotu do Horárne, kde sme si privyrábali aj chovom dobytka. Tento život ma začal baviť o to viac, že som mal to šťastie starať sa o lesy, v ktorých pôsobil môj otec. Zas som si myslel, že som našiel povolanie, pri ktorom zostanem až do dôchodku. Keďže ale chýbali peniaze, lebo som sám živil osemčlennú rodinu, a chov dobytka bola veľmi tvrdá a ťažká práca, ktorá neprinášala až taký efekt, oslovila ma kolegova manželka. Prišla mi predstaviť niečo nové a bol to predaj životného poistenia.

 Zmena k lepšiemu

 Nevedel som do čoho idem ale povedal som si, že to skúsim. Štyri roky som na tom pracoval vo svojom voľnom čase popri zamestnaní. Zistil som, že si tak dokážem zarobiť viac ako vo svojom zamestnaní, ibaže po 19 rokoch som nemal odvahu na to dať len tak výpoveď. Stalo sa však to, že moje miesto bolo v rámci reštrukturalizácie zrušené a tak mi dal výpoveď zamestnávateľ. Nebolo to jednoduché, ale povedal som si, že na úrad práce je cesta ľahká a tam môžem ísť kedykoľvek. Nešiel som na úrad práce, ale som začal naplno makať a oplatilo sa.

 Vďaka Salve si dnes môžem dovoliť cestovať po svete tak ako za mlada, keď som robil šport. Vďaka Salve si užívam slobodu a mám čas aj na to, aby som aj bicykloval, čo som predtým v zamestnaní nestíhal. Mám veľa priateľov a stretávam sa s úspešnými ľuďmi, od ktorých sa mám stále čo učiť. Dnešná rýchla doba a hlavne rýchle zmeny si vyžadujú, aby sme sa vedeli vždy prispôsobiť novej situácii. Salve ma naučilo, že som sám strojcom svojho šťastia a budúcnosť je v mojich rukách.

  Samo nič nepríde

 Prácu lesníka som robil rád, aj ma to bavilo - poľovačky a život v nádhernej prírode. Všetko, čo robíte radi a baví vás to, robíte aj dobre. Ak vás však za tú prácu dostatočne neohodnotia, tak vás to zaručene baviť prestane a treba hľadať niečo iné. Salve považujem za najlepšiu príležitosť pre obyčajného človeka, aby sa jeho život zmenil na neobyčajný. Každý sa môže mať lepšie, ale musí pre to niečo urobiť. Samo to nepríde a nič nie je zadarmo.