Žijem medzi hviezdami. Vy tiež?

Obdivujem ľudí v mojej firme za to, že napriek všetkým nepriazňam osudu, sú stále ochotní bojovať za svoje sny, píše regionálny riaditeľ Salve Vladimír Trnka. 

Od nepamäti ľudí fascinujú hviezdy. Vyzerajú tak nedosiahnuteľne. Námorníkom ukazujú smer, umelci v nich nachádzajú inšpiráciu a zamilovaným párom skrášľujú spoločné chvíle.

S rešpektom sa túžime stretnúť s hviezdami, ktoré chodia po zemi. Túžime sa ich dotknúť. Obdivujeme ich za to, čo v živote dokázali.

Keď som bol malý športovec, mal som ich zavesené na stene a pozerali sa na mňa, ako sa snažím zvládať prekážky. Mal som v živote šťastie rozprávať sa s nimi.

Koho môžeme považovať za hviezdu?

Ľudí, ktorých vidíme v médiách? Možno.

Myslím si však, že skutočné hviezdy stretávame na uliciach, v rodine, v práci. Ani netušíme, že nimi sú a máme ich tu všade okolo seba.

Sú to matky, ktoré sa niekedy samé musia starať o deti, chodiť do práce a možno aj do dvoch, aby uživili svoju rodinu. Popri tom ešte večer sadnú ku knihe alebo   k počítaču, aby sa stihli pripraviť na nasledujúci deň alebo nejakú skúšku. Uvedomujú si, že musia na sebe pracovať, aby si skvalitnili život, aby mali v budúcnosti viac času pre svoje deti a budúce vnúčatá a nemuseli byť do noci v práci.

Žijeme medzi hviezdami. / Foto: pixabay.comŽijeme medzi hviezdami. / Foto: pixabay.com

Sú nimi aj dôchodcovia 60- a 70-nici, ktorí popri vnúčatách opatrujú ešte svojich rodičov, ktorí majú už 90 rokov. Rozdávajú energiu na všetky strany. Učia sa cudzie reči a privyrábajú si, pretože im štátna podpora nestačí na dôstojnú penziu. Potom môžu napríklad skonštatovať, ako môj starší kolega, že si môžu dovoliť teraz v zime kúpiť bežky, a nemusia počítať všetky drobné, aby si viac užili život. Je to úžasné, jemne arogantné ale aj akceptovateľné voči zažitým predsudkom o staršej generácii v očiach mladších.

Mám svoje hviezdy. V tíme

Obdivujem ľudí v mojej firme za to, že napriek všetkým nepriazňam osudu, sú stále ochotní bojovať za svoje sny. Známy Štefánikov výrok: „Prebijem sa, lebo sa prebiť chcem!“ nie je považovaný za typicky slovenský. Dovolím si nesúhlasiť.

Som presvedčený, že kvôli pohľadu na hviezdy, nemusíme vysoko zdvíhať zrak. Žijeme denodenne medzi nimi a chodia okolo nás „Štefánikovia“.

Stačí nám možno viac si všímať našich blízkych, kolegov, rodičov a niekedy aj naše deti a poznať to, čo stojí za ich denodennými úspechmi.

Ak sa chcete stať členom tímu Vladimíra Trnku, kliknite SEM.