Živnostník má dve slabiny: úrazové poistenie a dôchodok

Živnostník má dve slabiny: úrazové poistenie a dôchodok

To, v čom sa nedokáže o našich živnostníkov dobre a zo zákona postarať zamestnávateľ alebo štát, môže kedykoľvek urobiť finančný poradca.

Oplatí alebo neoplatí sa byť živnostníkom na Slovensku? Vždy stoja proti sebe plusy a mínusy, my sa však pozrieme na to, v čom sa o našich živnostníkov nedokáže a ani nemusí postarať zamestnávateľ, naopak, v čom im môže pomôcť dobrá rada a starostlivosť finančného sprostredkovateľa. V zornom poli nášho záujmu bude stať úrazové poistenie a sporenie na dôchodok, ktoré je pre viacerých živnostníkov na Slovensku, bohužiaľ, ešte stále príliš vzdialená téma.

Zraniť sa môže iba zamestnanec?

Z krátkodobého hľadiska sa síce práca na živnosť oplatí, no z dlhodobého hľadiska môže byť problém, píše webový portál denníka Pravda. Živnostníkov nechráni Zákonník práce, firma za nich neplatí ani odvody na úrazové a garančné poistenie. Znamená to, že ak bude chcieť zrušiť zmluvu so živnostníkom, môže to urobiť z akéhokoľvek dôvodu. Stačí, ak dodrží výpovednú lehotu. Tento živnostník nebude mať nárok ani na odstupné. Ešte horšie môže dopadnúť v prípade pracovného úrazu. Kým zamestnanec by mal v takom prípade nárok na dávky z úrazového poistenia, živnostník nič nedostane. „Samostatne zárobkovo činná osoba je len povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, môže jej vzniknúť nárok len na nemocenské dávky a dôchodkové dávky,“ povedal v tejto súvislosti pre Pravdu riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Keďže na úrazové poistenie nie je možné uzatvoriť dobrovoľné poistenie, nárok na úrazové dávky nebude mať vôbec. Aj z tohto dôvodu sa každý živnostník stáva, viac-menej automaticky, klasickým adeptom na individuálne pripoistenie. V prípade, že chce byť chránený proti úrazu, musí si uzatvoriť úrazové poistenie v komerčnej poisťovni.

Dobrá prítomnosť, slabá budúcnosť

V prípade, že zamestnanec začne pracovať na živnosť, musí počítať aj s tým, že bude mať nárok na nižšie dávky i dôchodok. Dávky sa totiž počítajú z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platia odvody. V prípade zamestnancov je to ich hrubá mzda. Keďže živnostníci si z príjmu odpočítajú najprv výdavky, či už skutočné, alebo paušálne, a výsledná suma sa vydelí ešte koeficientom 1,486, majú nižší vymeriavací základ ako zamestnanci. Na jednej strane preto zaplatia nižšie odvody, na druhej strane však budú mať nárok na nižšie dávky. V prípade, že bude niekto pracovať na živnosť dlhodobo, výrazne sa to prejaví aj na jeho budúcej penzii. Ak sa chce teda živnostník zabezpečiť do budúcnosti a postarať sa o svoj trvalý príjem aj na penzii, jediným východiskom pre neho zostáva tak vstup do súkromného sporenia v II. dôchodkovom pilieri. Samozrejme, za predpokladu, že prejaví o to dobrovoľný záujem. A to zase iba za predpokladu, že ho s jeho vyhliadkami niekto oboznámi a dokáže mu penziu v II. pilieri nastaviť.