Zvládajte kritiku ako „pán“

Zvládajte kritiku ako „pán“

Kritika je jedným z faktov života, ktorému sa nedá úplne vyhnúť. Proti tomu, čo a ako robíte, bude mať totiž vždy niekto námietky. Ako ju zvládať, približuje psychológ Jan Urban.

Časť kritiky, s ktorou sa stretávate, je dôležitá a cenná: predstavuje pomoc, ako svoju prácu zlepšiť. Vždy je preto dobré v nej hľadať určité zrnko pravdy, píše psychológ pre portál idnes.cz. Najcennejšie vlastné zdokonalenia sú takmer vždy výsledkom určitej dávky kritiky.

Kritika však môže byť aj nespravodlivá alebo dokonca úplne nezmyselná. Ak je tomu tak, je potrebné si uvedomiť, že tou najhoršou reakciou je brať si ju osobne, brániť sa jej alebo na kritiky útočiť. Táto inštinktívna reakcia, podmienená emóciami, nie je na pracovisku namieste. Dáva totiž kritikom výhodu, ktorú si nezaslúži.

Pri akejkoľvek kritike je dôležité zostať pokojný a nestrácať sebakontrolu. Ak sa vám to úplne nepodarí, je aspoň potrebné sa zdržať reakcie, kým vaše emócie neopadnú. K upokojeniu pomôže hlboké dýchanie či odpútanie pozornosti, napríklad počítanie do desať. Niekedy pomáha aj snaha oddeliť obsah kritiky od jej podania. To, čo vás na kritike rozčuľuje, môže byť totiž skôr jej forma. Pritom je dobré riadiť sa niekoľkými pravidlami.

Kritiku si vypočujte

Kritiku je dobré si vypočuť. Ak má váš nadriadený alebo kolega k vašej práci výhrady, venujte mu pozornosť. Nesnažte sa kritike brániť, kým ju úplne nevznesú (a kým si nepremyslíte svoju reakciu). Kritické hodnotenie preto neprerušujte a nesnažte sa druhú stranu sami kritizovať. Táto tendencia totiž situáciu spravidla len ďalej zbytočne eskaluje.

Sústreďte sa predovšetkým na to, ako sa kritike brániť, môže vám z jej obsahu niečo uniknúť. Môžete ju preto interpretovať spôsobom, ktorý úplne nezodpovedá skutočnosti. Záujem o to, čo kritizujúci hovorí, môžete dať najavo aj tak, že s ním udržiavate očný kontakt.

Položte kritikovi otázky

Ešte než sa ku kritike vyjadríte, položte druhej strane niekoľko otázok. Cieľom je kritike správne porozumieť a možno aj odhaliť jej skutočný dôvod. Otázky možno formulovať aj tak, že niektoré tvrdenia druhej strany vlastnými slovami zopakujete. Napríklad "Takže vy sa domnievate, že ...".

Pri opakovaní toho, čo druhá strana hovorí, je však potrebné dať pozor, aby ste jej oznámení nezveličovali. Ak váš vedúci vyhlási, že vaše obchodné stratégie nepriniesli očakávané výsledky, nemali by ste reagovať slovami: "Takže vy si myslíte, že svojou obchodnou stratégiou privediem firmu ku krachu?" Zveličením kritiky dávate najavo, že cítite potrebu sa brániť alebo s druhou stranou bojovať.

Vyjadrite odlišné stanovisko

Ak dôjdete k záveru, že kritika je neoprávnená, dajte druhej strane najavo pochopenie. Príkladom je vyjadrenie "Chápem, že ste mohol dospieť k tomuto názoru, ale asi som dostatočne nevysvetlil, že ..."
Upozornením na odlišné stanoviská vyjadrujete druhej strane rešpekt: ukazujete, že ste ochotní sa na vec pozrieť aj z inej stránky a chápete, že kritizujúci mohol dospieť k záverom, ktoré uvádza.

 S jeho názorom sa však nestotožňujte. Svojím spôsobom jednania ho navyše nepriamo vyzývate, aby s rovnakým rešpektom jednal aj on s vami.

Využite metódu "otvorených dverí"

Ak máte pocit, že osoba, ktorá vás kritizuje, je sama pod vplyvom emócií, je treba ju upokojiť. Pomôcť môže "metóda otvorených dverí".

Spočíva v tom, že sa nestaviate na odpor, dávate najavo, že emóciám druhej strany rozumiete, poskytnete jej priestor, aby sa ich mohla zbaviť, ale o obsahu kritiky nediskutujete. Na prediskutovanie kritiky, teda k racionálnej argumentácii, pristúpte až vtedy, keď sa upokojí.

Tá istá stratégia je vhodná pri agresívnych osobách, ktoré používajú kritiku, aby vyvolali konflikt, prinútili druhú stranu k ústupu alebo k priznaniu si chyby. Stratégia otvorených dverí im v tomto zámere bráni. Nedáva im príležitosť vašu reakciu zneužiť, ale núti ich venovať sa obsahu kritiky.